Bude hovoriť o potešení z ľudského tela, o antikoncepcii aj eutanázii. S ľahkosťou a obrovskou presvedčivosťou ponad hlavy veriacich z balkóna paláca na vatikánskom Námestí sv. Petra.
Takýto príhovor napísal Paolo Sorrentino pre svojho seriálového Mladého pápeža, aj to len v snovej rovine. A takto nejako si to predstavovali tí, čo vkladali do pápeža Františka obrovské – nadrozmerné – nádeje.
Že premení katolícku cirkev podľa hodnotovej osnovy nového milénia. Prijme ženy do kňazskej služby, celkom privrie oči nad rozvodmi a napokon požehná aj zväzkom rovnakopohlavných párov a pokrstí ich deti.
Práve odvolávky na cirkev slúžia ako konečný bod, za ktorým sa len ťažko diskutuje v sporných oblastiach osobnej slobody, práv menšín a ľudských práv. Tu jazyk veriacich a laikov akoby šiel po rovnobežkách bez kontaktných bodov.
František by tieto prieniky mohol vyrobiť.

No po tom, čo pápež zopakoval slovo „nikdy“ viac ráz za sebou v odpovedi na reportérovu otázku o možnej kňazskej službe žien, môžeme na čas odložiť túto predstavu Františka. Potvrdil, že žiadne takéto zmeny nechystá. A to nie, že v najbližšom čase, ale vôbec.