Keď klasici objavili pojem „doublespeaku“ alebo neskôr „života ve lži“, mysleli – okrem iného – aj na ohýbanie (vyprázdňovanie) jazyka tak, aby si zvrhlá, zvrátená skutočnosť navliekla akože ľudskejšiu podobu.
V ČSSR neexistoval – napríklad – „generálny cenzor štátu“, ale „Úřad pro tisk a informace“, čo znelo oveľa prijateľnejšie.
Presne tak, ako o tridsať rokov neskôr znie omnoho ľubozvučnejšie komunikačný odbor Úradu vlády než – trebárs – ústredná propagandistická rada pre dezinformácie (ÚPRD). Alebo niečo podobné, že...
Aj keď stotožňovať (porovnávať) obe obdobia, a napokon aj inštitúcie, by bolo horšie než scestné, spôsob kamufláže totožný je. A, čo je horšie, aj produktívny, o čom asi najlepšie svedčí neutrálne prijatie zvesti o „komunikačnom tíme“.