Aj medzi všetkými zvláštnosťami a čudáctvami americkej voľby si primát asi zaslúži paradox, na ktorom sa – zrejme s malým zveličením – zhodujú komentátori.
Clintonová i Trump by boli už dávno mimo súťaže o Biely dom, keby mali z opačného tábora za súpera kohokoľvek iného než práve seba.
K dobru Hillary patrí korektúra, že to, čo jej vyviedol šéf FBI Comey – teda vstup štátneho orgánu do kampane – sa stáva iba v demokraciách podstatne nižšej prestíže.

Pokiaľ neprináša paradigmatické, tektonické posunutie kauzy (ktorá sa preberá roky), tak ešte aj keby v tých e-mailoch boli akési nové informácie, FBI je posledná inštitúcia, ktorá môže otvárať ústa k tomu či onomu kandidátovi desať dní pred urnami.
O nahlas vetraných indíciách, že ten istý Comey zadržiava skutočnosti o ruských vzťahoch Trumpa, treba len dúfať, že aj zostanú indíciami.
Aj po nových e-mailoch vyzerá pozícia Hillary lepšie. Na posledný týždeň bez napätia a paniky z čistého blázna v prezidentskom kresle však môžeme zabudnúť.
