Autor je politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky
Pojem „historický revizionizmus“ sa používa na označenie úsilí prehodnotiť význam historických udalostí, dať im iné – odlišné oproti dovtedy zaužívaným – interpretácie, niekedy dokonca poprieť samotný fakt, že sa tieto udalosti odohrali.
Historický revizionizmus má rôzne podoby. Jeho najznámejším a najradikálnejším príkladom je popretie alebo zľahčovanie holokaustu, masového vyvražďovania Židov počas druhej svetovej vojny, ktoré v súlade so svojou rasovou teóriou vykonali v Európe nemeckí nacisti v spolupráci s miestnymi kolaborantmi.
Takúto „pravdivú“ verziu dejinných udalostí presadzujú dnešní zástupcovia krajnej pravice (aj na Slovensku) a ich sympatizanti medzi historikmi
Ďalším príkladom historického revizionizmu je popretie faktu, že začiatok druhej svetovej vojny majú na svedomí aj hitlerovské Nemecko, aj stalinský Sovietsky zväz – dva totalitné štáty, ktoré v roku 1939 uzavreli medzi sebou dohodu („pakt Molotov – Ribbentrop“) s tajnými dodatkami, zámerom ktorých bolo rozdeliť si sféry vplyvu v Európe po vojenskej invázii – najprv Nemecka a potom aj ZSSR – do Poľska.
Túto interpretáciu, vylučujúcu zodpovednosť ZSSR, celý čas od skončenia druhej svetovej vojny razila sovietska propaganda a historiografia, dnes má silnú podporu medzi provládnymi historikmi a politikmi v Rusku.
Zvláštnym druhom revizionizmu je pokus použiť na interpretáciu známych historických faktov pojmy zo súčasného politického diskurzu, ktoré sú zrozumiteľné pre širšiu verejnosť.
Dejiny sa v takom prípade menia na aktuálnu politiku hodenú do minulosti. Spravidla sa za tým skrýva dvojaká kalkulácia – po prvé, účelovo dezinterpretovať minulosť a po druhé, presvedčiť obyvateľstvo o správnosti vlastnej politiky.
Budapešť na kanáli Rossija 1
Pred pár dňami veľké vzrušenie vyvolali nečakané turbulencie v maďarsko-ruských vzťahoch po tom, čo ruský štátny televízny kanál Rossija 1 odvysielal reportáž z Budapešti pod názvom „Maďarsko si pripomína povstanie z roku 1956“.
Reportáž zaradil do svojho programu „Správy týždňa“ a uviedol vstupným komentárom Dmitrij Kiseľov, najznámejší ruský televízny propagandista, tvorbu ktorého mnohí ruskí demokratickí politici a publicisti označujú za neogoebbelsovské vymývanie mozgov.
Pobúrené obsahom reportáže, maďarské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca, aby mu tlmočilo protest proti tomu, ako ruské štátne médium prezentuje charakter a priebeh maďarskej revolúcie.
Čo obsahovala spomínaná reportáž? Išlo o typicky mix v duchu „šedej“ propagandy, kde sa kombinovala zdanlivo objektívne podaná chronológia udalostí s autentickými svedectvami ich aktérov a svedkov a analytickým záverom autorov.
