Autor je publicista a občiansky aktivista
Na ministerstve zahraničných vecí v Bratislave pred časom prebehla medzinárodná konferencia venovaná okrem iného aj migračným a bezpečnostným výzvam súčasnosti.
Jeden zo záverov, ktorý si z nej mohli účastníci odniesť, je vedomie, že európski politici a diplomati opäť upadli do mylného a veľmi nebezpečného pocitu pod heslom „migračná kríza roku 2015 sa skončila, zabudnite“. Žiaľ, nič nemôže byť ďalej od pravdy.
Pred sto rokmi žilo v Egypte asi 10 miliónov obyvateľov. V čase keď som sa narodil, ich bolo 20 miliónov. Tento rok počet Egypťanov prekročil 94 miliónov – len od roku 2000 stúpol o bezmála 40 percent.
Úrodná delta Nílu však nenarástla ani prietok vody Nílom nijako výrazne nestúpol. Ako teda môže Egypt uživiť takto explozívne rastúcu populáciu?
Treba jedlo, ropu, peniaze
Odpoveď je jednoduchá a jednoznačná: nemôže. Egypťania pribúdajú len vďaka čoraz väčšiemu dovozu obilia z mála krajín, ktoré ho zatiaľ produkujú prebytky.
Už pred 10 rokmi dovážal Egypt viac ako polovicu všetkých potravinových kalórií na uživenie obyvateľstva. Lenže pred 10 rokmi bolo Egypťanov „len“ 75 miliónov – a odvtedy pribudlo skoro 20 miliónov ďalších hladných krkov. Takže dnešná závislosť Egypta od dovozu potravín je zhruba 70 percent, ak nie viac.
Na dovoz potravín potrebuje Egypt peniaze. Veľa peňazí. Lenže zahraničné príjmy Egypta nielenže nerastú, ale naopak klesajú. Po štyri dekády až do roku 2010 mal Egypt príjmy z vývozu ropy – ale vyťaženie jej ložísk a rast domácej spotreby, logický dôsledok explozívneho rastu populácie – znamenal, že od roku 2011 musí Egypt dovážať aj ropu.
Podobný bol vývoj s plynom – aj ten už musí Egypt dovážať.
“V roku 2015 bolo heslom dňa „Nikto to nemohol očakávať“. Bola to lož – čo iné sa dalo očakávať? – ale povedzme, že prijateľná u politikov tradične zahľadených do vnútroštátnych a vnútroeurópskych problémov, tém a kšeftov.
„
Rán je viac ako v Biblii
Príjmy z turizmu v rekordnom roku pred „arabskou jarou“ 2010 boli 12,5 miliardy dolárov: v roku 2014 o 40 percent menej - 7,5 miliardy. Napriek novej trase Suezského prieplavu, otvorenej s veľkými fanfárami v lete 2015, príjmy z kanála v dôsledku vývoja globálneho obchodu klesli.
Egyptská libra stratila 50 percent hodnoty len v priebehu uplynulých dvoch rokov. Odráža sa to v cenách všetkého, potravín zvlášť. Podľa oficiálnych dát egyptského štatistického úradu bola inflácia v septembri 2016 v auguste 15 percent.
Takýchto egyptských rán je dnes oveľa viac ako v Biblii.
Pýtate sa, ako sa Egypt a vojenská vláda generála Sisiho stále držia na hladine? Ako mnohí iní – zadlžovaním a vďaka pomoci od iných krajín.
Omar Ashour, expert z Exeterskej univerzity, hovorí, že celá ekonomická stratégia Sisiho vlády spočíva v naháňaní rozvojovej pomoci.
