Boj proti ruskej propagande si zaslúži výčitku: Prichádza s katastrofálnym oneskorením.
Pozor, reč nie je o Slovensku, kde sa nebojuje vôbec! No aj EÚ, Holandsko či susedná Česká republika odštartovali ofenzívu až potom, ako prokremeľské vymývanie mozgov stihlo od počiatku roka 2014 infikovať takmer celú Európu.

Škodlivosť proruskej propagandy nespočíva len v pokuse obhajovať neobhájiteľné, napríklad ruské pôsobenie na východe Ukrajiny, kde si konflikt (rovno za našimi humnami) vyžiadal už desaťtisíc obetí.
Rizikom s ešte väčším presahom je prekrúcanie dejín, podpora extrémistických či protisystémových síl a nálad, odmietanie demokracie, orientácie na Západ, či spojenectva s EÚ a NATO. Teda otvorený boj proti hodnotám, ktoré napriek akokoľvek veľkej a oprávnenej frustrácii voličov pred rokom 2014 nik zásadne nespochybňoval.
Propagandistickým zasahovaním do nášho verejného priestoru boli ovplyvnené voľby 2016 a možno už 2012 – a ak sa zdá táto predstava paranoidná, stačí vziať do úvahy možný ruský vplyv na voľby v USA a je jasné, že malá demokracia je v porovnaní s Amerikou len ľahká domáca úloha.