Zaznamenali sme pokus Smeru predstaviť sa na sneme ako štandardná sociálna demokracia. Podčiarkuje ľavicové politiky a možno na čas upozaďuje národniarsko-konzervatívne tóny, ktoré boli doteraz pre Smer dôležitou voličskou vábničkou.
Toto smerovanie sa odráža aj vo výbere komunikátorov – už to nie sú dievčatá od vedľa (rozumej dcéry spolustraníkov), biznisznámosti či národniari pretavení z normalizačných komunistov. Má to byť profi.
Zjavne sa však nekončia vitriolové boje s opozíciou, novinármi a občianskou spoločnosťou.
Ktosi by mal teda komunikačný tím Erika Tomáša zaťahať za manžetový gombík, že ak bude premiér pokračovať vo vášnivom boji so všetkým tým, čo sa javí ako demokratizačné sily, tak sa ťažko vmestí so svojou stranou do škály štandardnej sociálnej demokracie.
No dobre, akože berieme vytýčené programové obrysy na vedomie. Ak by aj stanovená podmienka sociálnosti bola splnená – program po sneme vyzerá úhľadne ľavicovo -, váha slovného spojenia „sociálna demokracia“ sa v skutočnosti opiera o výraz demokratický. A tu Smer výrazne napáda na jednu nohu.
