Autor je spisovateľ, žije v Brazílii
Všimnite si, prosím, že najväčší učitelia ľudstva nič nenapísali. Budhove kázne zaznamenali jeho žiaci. Sokratove argumentácie spísal Platón. Kristove slová zachytili evanjelisti. V tých časoch dominovala ústna tradícia.
Texty rozsiahlych indických eposov sa zachovali vďaka pamäti trénovaných poslucháčov. Indovia dávno poznali písmo, no niektoré učenia sa napriek tomu odovzdávali pošepky. Niektorým duchovným školám záležalo na tom, aby určité poznatky nedostali písomnú podobu. Po ústnej línii sa však šírilo nielen učenie určené zasvätencom, ale aj učenie adresované nevzdelaným vrstvám obyvateľstva.
Všimnite si, prosím, že rozšírenie gramotnosti a vynález kníhtlače postupne zlikvidovali „inštitút“ duchovného učiteľa. Dnes už sotva stretneme takú spirituálnu autoritu, ktorej by sme bezvýhradne dôverovali.
Každý z nás je Dostojevského Veľký inkvizítor – aj keby Kristus medzi nás znovu zavítal, buď by sme neverili, že máme do činenia so spasiteľom, alebo by sme ho odohnali, aby nás nevyrušoval.
