Ozval sa mi jeden známy zo San Francisca. Miluje operu a vybral sa s priateľkou na operné turné po Európe. Chodia z mesta do mesta a všade si pozrú nejaké veľdielo. Londýn – Paríž – Berlín – Praha – Bratislava – Viedeň – Milano – New York a domov. Neviem, ako sa do toho zoznamu zatúlala Bratislava, ale odhovárať ich nebudem. Prišli.
Že nech prídem po Suchoňovej Krútňave za nimi do mesta.
Vojdem do exkluzívnej ázijskej reštaurácie v centre. Je tam prítmie a veľa ľudí. Chvalabohu, je sobota. Bratislava pôsobí relatívne živo.
Nikde ho nevidím. Je to černoch, možno preto. Splýva s prostredím. Aha, už ho vidím. Priateľka je mi chrbtom. Útla blondínka. Warren ma zbadá a vycerí na mňa svoje biele zuby. Otočí sa aj blondínka. Jej biela tvár vystúpi z tmy. Preľaknem sa. Tá plavá dáma má za sebou mnoho plastických operácií.
Má dievčenskú postavu aj tvár, ale krk prezrádza jej vysoký vek. Takýto zjav som ešte nevidela. U černocha ťažko hádať vek, ale tipujem ho na štyridsiatku. Jej ťahá na sedemdesiatku, dám na to svoj mladý krk.
Plavá dáma je hrozne milá a Warren ju celý čas nežne drží za ruku. Je to dojímavé. Takmer ich ani nepočúvam, tak ma zaujalo to mimoslovné, čo plynie paralelne. Vidieť, že plavá dáma musela byť v mladosti krásna, možno baletka. Dnes vedie nejakú veľkú neziskovku, venuje sa charite.
- Look, Šipka!
Pyšne mi ukazuje selfie v mobile, kde sa po jej boku usmieva sám prezident Obama. Odovzdával jej nejakú trofej za zásluhy. Warren sa inak dosť podobá na Obamu.
