Autor je pedagóg a publicista
Každý, kto sa niekedy súdil či podieľal sa na voľačom, do čoho sú namočené súdy, vyšetrovatelia a iné orgány činné v trestnom konaní, činné skôr náhodou ako pravidelne, vie, že za pravdu sa horí. A kto za pravdu horí, má zlé skúsenosti s popáleninami a nabudúce si dá väčší pozor.
Slovensko je pozoruhodná krajinka v tom, že „všetci vieme“, ako to bolo. Presne vieme, ako to bolo s únosom Kováča mladšieho, Remiášovou vraždou a amnestiami, vieme, ako to bolo s predajom teplého vzduchu, nástenkovým tendrom, váhostavmi, privatizáciami toho či onoho, gorilami či bašternákmi a igelitkovými miliónmi.
Všetci okrem orgánov. Ale dokonca aj orgány to vedia. Akurát, keď sa v niektorom orgánovi pohne ututlávaný zvyšok svedomia, tak mu nadriadení ukážu, že dvere z druhej strany majú guľu namiesto kľučky.
