Bolo by prirodzené, berúc do úvahy jej neschopnosť pracovať tajne, pohŕdať Slovenskou informačnou službou. Veď čo iné povedať o tajnej službe, ktorá dvadsať rokov po zbabranom únose prezidentovho syna stále používa rovnaké krycie firmy na maskovanie činnosti?
A to napriek tomu, že aj laik dokáže kliknúť na stránku katastrálneho portálu a čudovať sa nad záhadnými organizáciami, ktoré majú na streche nápadne veľa antén a satelitov a ich zamestnanci nosia tmavé okuliare.
Ale v prípade SIS sme svedkami niečoho iného, než len jej nemotornosti.