Autor je analytik v Inštitúte ekonomických a spoločenských analýz (INESS)
To, že verejná správa potrebuje elektronizáciu ako soľ, je nespochybniteľné. Pretrvávajúci systém „lajstier“ ako z 19. storočia v časoch, keď už aj automechanik Jožo z vedľajšej ulice má online správu zákazníckych vozidiel, je smutnou demonštráciou reálnych schopností štátu, ktorý si osobuje výhradné právo spravovať zdravotnícky, vzdelávací či súdny systém.
Zle spravená elektronizácia má podobný efekt, ako keď nahradíte koňmi ťahaný rebriniak autom s kockatými kolesami. Čerešničkou na torte nedotiahnutých riešení je elektronická diaľničná známka, ktorá je v platnosti od začiatku tohto roka.
Niečo na nej nefunguje vôbec. Konkrétne systém identifikácie, spracovania a trestania priestupkov. Teda vlastne to hlavné, prečo bol systém zavedený (netvárme sa, že pohodlie občana – vodiča bolo na prvom mieste). Ale o tom, ako sa dá za veľa miliónov spraviť len polofunkčný (nezamieňať s polyfunkčným) systém, popísali iní už nejednu stránku.
Načo byť lepší ako Maďari?
Niečo je tam opäť nelogické. Napríklad to, že „ročná“ diaľničná známka v skutočnosti môže byť pokojne len mesačná, pretože namiesto technického roka (teda 12 mesiacov od dátumu zakúpenia) sa používa (predĺžený) kalendárny rok, teda platnosť do 31. januára nasledujúceho roka.
