|
ILUSTRAČNÉ FOTO TASR - SVÄTOPLUK PÍSECKÝ |
Ide o "zmenu paradigmy" oproti praxi komunistického režimu, ktorý internátny, ústavný spôsob výchovy pokladal za rovnocenný (ak nie lepší) s formovaním dieťaťa v rodine. Je to jedno z mnohých smutných dedičstiev komunizmu a jedna z ďalších nevyhnutností postkomunizmu - hierarchizovať funkčnosť výchovy dieťaťa a rodinné prostredie postaviť na nezameniteľný piedestál. Dnes už majiteľom myšlienok nie je štát, preto nové názory šíria napríklad aj mimovládne organizácie, nadácie zamerané na túto problematiku.
