Investigatíva okolo tajných služieb máva také úskalie – teda ďalej na Západe – že novinári si sem-tam nemôžu byť istí, či nepadli do ľstivo namotanej pasce-ilúzie práve vtedy, keď sa tešia, že čosi nepekného objavili.
Opatrnosti nebýva nikdy nazvyš. Čo – našťastie či nanešťastie, vyberte si – neplatí, ak sme na Slovensku a reč je práve o SIS (a inokedy o vojenskom spravodajstve).
Sklady, byty aj satelity SIS sú na internete, nik to nerieši Čítajte Krycie objekty (organizácie), ktoré denník SME objavil cez triviálne vyhľadávanie v otvorených internetových zdrojoch, len verifikuje domnienky priebežne trúsené na tomto mieste vyše desať rokov.
Totiž, že ak sa chcete aspoň hrať na špiónov a tváriť sa ako normálny štát, nemôžete odmeňovať ľudí, ktorí sú nepoužiteľní (dokonca ani v parlamente, nevraviac o exekutíve či štátnych podnikoch), funkciami v špeciálnych službách len preto, lebo do nich nikto nedovidí (a úplne najmenej parlamentná kontrola).
Už Pittner ako riaditeľ SIS vyzeral ošemetne, ale to, čo politika dosadzovala do funkcie po ňom, hovorí iba o jednom zázraku – že podobné „prevalenie“ nielen konšpiračnej siete, ale aj čohokoľvek, nenastalo už dávno.
