Ďalšou petardou v čínskom ohňostroji pomsty bolo zrušené dvojstranné rokovanie Fica s jeho čínskym partnerom, ktoré sa malo uskutočniť na schôdzke európskych premiérov v Rige.
„Mrzí ma, že namiesto toho, aby sme dávali energiu do ďalších projektov, musíme naprávať škody, ktoré boli napáchané,“ povedal premiér naznačujúc, že vinníkom je prezident a jeho neodolateľná túžba stretnúť sa s dalajlámom.
Otázkou je, ako by sa zmienená škoda dala presne vyčísliť. Slovensko má totiž s Čínou zápornú obchodnú bilanciu, prúdi doň množstvo čínskeho spotrebného tovaru často pochybnej kvality – a aby prúdilo aj naďalej, je hlavne záujmom Číny.

Naozaj teda môže utrpieť krajina, alebo skôr povedzme nejaké konkrétne podnikateľské aktivity konkrétnych „smerublízkych“ osôb?
Z politického hľadiska sa „čínska otázka“ stáva ďalším dejstvom v spore medzi dvoma najvyššími ústavným činiteľmi.
Fico sa stavia do pozície rozvážneho politika a vyhýba sa priamej konfrontácii. „Na čo to je dobré, kto to potrebuje? Do žiadneho konfliktu s prezidentom ma nikto nedotlačí,“ vraví štátnicky premiér poukazujúc na príklad Mečiara a Kováča.