Autorka je kníhkupkyňa a poviedkarka
Nedávne výskumy Združenia vydavateľov a kníhkupcov ukazujú, že iba tretina Slovákov si ročne kúpi aspoň jednu knihu.
Ich výsledky nemám dôvod podceňovať - cestujem električkou, chodím z hlavného mesta do toho rodného, trávim čas v nákupných centrách a pekárňach, na internete, vidím ľudí a pozorujem ich. No predsa len okolo štyridsať hodín týždenne prežijem v kníhkupectve, kde pracujem.
Väčšinu svojho bdelého života teda strávim v bájnom svete, kde si knihy kupujú všetci. Je to dobré miesto, o trochu lepšie než to za automatickými dverami vonku pred predajňou, nielen preto, že tam kadia holuby.
Dobrých deväťdesiat percent ľudí, s ktorými sa denne stretávam, by si potrebovalo najať niekoho, čo by knihy čítal za nich. Napojili by si drôtikmi hlavy, jeden by pracoval, zatiaľ čo druhý by čítal za oboch. Vlk sýty, ovca celá a sčítaná. A to ovciam treba.
Zákazníci kníhkupectiev sú rovnakí ako ľudia, čo kupujú hocičo iné, od granúl pre mačky po nábytok do kúpeľne. Majú predstavu, alebo aj nemajú, chcú informácie, zábavu, druhý diel trilógie, darček pre šéfa, nové spôsoby prípravy bravčového kolena, chcú naučiť svoje dieťa, že ani Pipi sa nešpárala v nose na verejnosti, ale radšej si to nechala na doma.
Pracovníci kníhkupectiev sú tu na to, aby im pomohli a vyšli v ústrety a pokladničný blok je z dúhového papiera a pri kúpe knihy počujeme spievať zbor anjelov. Iba že by nie.
