Autorka je kníhkupkyňa a poviedkárka
Záverečná v bratislavských podnikoch pred časom vyvolala búrlivú diskusiu.
Nikoho už tak nevzrušujú „otváracie“ otváracie hodiny. Časové údaje pri vchode do prevádzok pritom nie sú iba náhodnými výmyslami majiteľov, nefungujú iba ako približné odporúčania pre zákazníkov. Nahlasujú sa na miestne úrady, ich posuny sú prevádzkovatelia povinní oznámiť a ich nesprávne dodržiavanie môže byť pokutované.
Predstavte si situáciu: prídete o 8.55 pred budovu banky, počkáte si pred dverami, ktoré sa o 9.00 otvoria vtedy, keď sa majú. Vy vstúpite dnu a oboríte sa na najbližšiu pracovníčku, prečo vás neobslúžila skôr, veď videla, že stojíte vonku.
Alebo vojdete na poštu a žiadate, aby vám vydali zásielku aj mimo otváracích hodín, lebo dvere mali otvorené, vy bývate ďaleko a do konca týždňa už okolo nepôjdete, lebo strážite známym mačku.
Kníhkupectvo možno v očiach ľudí nemá takú váhu a dôležitosť ako inštitúcie typu banky a pošty, ale to nemení nič na tom, že aj my sa riadime otváracími hodinami.
Do práce logicky prichádzame spolu s kolegami v predstihu, čakajú nás dodávatelia, upratovanie, počítanie peňazí v kase, príprava predajne na otvorenie. Toto všetko za nás nespravia čarovní knihovnícki škriatkovia, aby sme sa my iba bezhlavo tešili na príchod prvého zákazníka, nech to je hocikedy.
