„Nezvyčajné“ je slovo, ktorým často opisujú kampaň pred americkými voľbami, ktoré sa konajú 8. novembra.
Od začiatku bolo nesporné, že to bude jedinečný súboj, keďže Demokratická strana postavila po prvý raz v dejinách Ameriky ženskú kandidátku.
No napriek očakávaniam, že rod Hillary Clintonovej sa ukáže rozhodnou výhodou pre demokratov, tak ako rasa pomáhala kandidatúre prezidenta Baracka Obamu pred ôsmimi rokmi, takmer ju zatienili iné, temnejšie témy.
Nemali lepších kandidátov?
Clintonovej oponent Donald Trump na začiatok zmiatol znalcov, keď splietal svoje vlákna rasovej, sexuálnej a náboženskej bigotnosti, najprv v úspešnej honbe za nomináciou republikánskej strany a napokon až do presvedčivého súperenia o samotné prezidentské kreslo.
Trumpovo spurné opovrhovanie americkými normami verejnej diskusie – k príkladom patrí jeho opis mexických migrantov ako „znásilňovačov“, zosmiešňovanie fyzického hendikepu novinára, znevažovanie vojnových veteránov, ktorých zajali, alebo chvastanie sa, ako chytal brániace sa ženy „za škatuľu“ – by samo osebe stačilo odlíšiť jeho boj od všetkých predošlých kampaní.
No zjavné pokusy ruských štátnych činiteľov ovplyvniť výsledok v prospech Trumpa tým, že hackli počítače demokratov – a potom zverejnili ničivé emaily prostredníctvom siete WikiLeaks – tiež spôsobili ohromujúci zvrat príbehu.
Rovnako ako Trumpove chválospevy na ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho odmietnutie uveriť správam americkej výzvednej služby o ruskom hacknutí.
No zo všetkých tých nových otázok, ktoré priniesli tieto voľby, asi najmätúcejšie sa týkali samotnej Hillary Clintonovej.
