Autor je riaditeľ Centra pre teritoriálne medzinárodné štúdiá pri Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.
Voľný pád akcií na viacerých burzách sprevádzal posledné hodiny americkej volebnej noci po tom, čo priebežné výsledky začínali ukazovať, že Donald Trump sa stane ďalším prezidentom USA. Prekvapenie až zdesenie viacerých svetových médií bolo jedným zo znakov, ktorý až príliš nápadne pripomínal vyhlásenie výsledkov britského referenda.
Na výsledky oboch spomínaných volieb čakalo mnoho politikov, biznismenov, ale aj obyčajných ľudí, pretože neistota výsledku a s tým súvisiace špekulácie negatívne ovplyvňujú ich prácu a životy. Avšak, rovnako ako pri brexite, výsledok viac otázok otvoril, než uzavrel. A viaceré z nich sú kľúčové pre Slovensko aj EÚ.
Amerika vo svete
Postoje a vzťah k Rusku sú minimálne od druhej svetovej vojny jednou z najsledovanejších oblastí u amerických prezidentov. Keď terajší prezident Obama nastupoval do úradu, presadzoval obrazný reset vzťahov.
V štýle hodiť staré problémy za hlavu, urobiť za nimi hrubú čiaru a s Ruskom ako partnerom riešiť globálne problémy. Po takmer ôsmich rokoch vidíme, že táto politika svoje ciele nedosiahla. Čoraz viac analytikov hovorí o nástupe novej studenej či kybernetickej vojny, západné tajné služby už otvorene ukazujú prstom na Kremeľ.
Donald Trump im však neverí. S ruským prezidentom Putinom si počas kampane vymenil niekoľko priateľských slov. Naopak, na adresu spojencov vo východnej Európe poslal odkaz, že ak by raz potrebovali pomoc, ako prezident bude najprv zvažovať, či si plnili svoje finančné záväzky. Slovensko si ich neplní.
Sýria a utečenci
Vzťahy USA a Ruska sú kľúčové aj pre vyriešenie konfliktu v Sýrii, ktorá je obrovskou humanitárnou katastrofou a zároveň najväčším zdrojom politických nezhôd v EÚ. Čo, samozrejme, súvisí, lebo práve vojna v Sýrii už päť rokov vyháňa milióny ľudí z domovov.
