Autor je spravodajcom Českého rozhlasu 1 - Rádiožurnálu
Nervozita svetom vládne. Kým sa totiž z rôznych kútov sveta hrnie na Mannhattan jedna gratulácia za druhou, bez ohľadu na to, či to dotyční myslia úprimne, v skutočnosti panuje nepokoj.
A to nielen v Európe, ale aj na Blízkom východe, aj v ázijsko-pacifickom regióne. A nepotvrdzuje to len prepad na burzách v Tokiu, Hongkongu, Soule alebo v čínskom Šen-čene v prvej reakcii na Trumpovo víťazstvo.
Práve Čína patrí medzi veľmoci, ktoré sledovali americké prezidentské voľby s veľkým napätím, aj keď obyčajní Číňania túto šancu, vzhľadom na zásahy cenzorov a sprostredkovaného, nie živého, vysielania o priebehu hlasovania – nemali.
Peking bol totiž v hodnotení, koho by v Bielom dome videl radšej, rozpoltený. Clintonová znamenala istotu, resp. Číňania vedeli, čo od nej môžu očakávať. Dobré i zlé. Trump zasa predstavuje neriadenú strelu. Na jednej strane ostro útočil na ČĽR, keď tvrdil, že berie Američanom prácu.
