Udalosť týždňa (decénia)
Donald Triumph.
Volebný akt dlhších a neistejších presahov svet ešte nezažil. Ak najdôležitejšie hlasovanie zemegule vybrala ruka neviditeľného režiséra zámerne ako globálne upozornenie, že liberálna demokracia je bez zásadnej (paradigmatickej) reformy na konci s dychom, tak môže pokojne ísť o varovanie už posledné. Vo vydaní z kampane svet, ako vyzerá dnes, Trumpa neprežije.
Šanca, že ho skrotia brzdy a protiváhy systému, ako i personál okolo, je iste zrejme väčšia než malá. Celého ho však neprerobia.
Optimálna budúcnosť s Trumpom (a po Trumpovi) je takto prinajlepšom „damage limitation“, čo je aj odkaz 11/9: Mechanizmus delegovania moci od voličov na vykonávateľov posúvajú technológie 21. storočia a čoraz väčšia zložitosť sveta na samú hranicu znefunkčnenia (bankrotu) politického systému.
A s ním aj liberálneho usporiadania veľkých spoločenských celkov, ktorých efemérnosť a rýchlu pominuteľnosť nepodčiarkuje nič výraznejšie než Trump ako hlava štátu nezastupiteľného pri obrane demokratického a liberálneho poriadku sveta.
„Sexizmus“ či vulgárnosť sú bizarné (o čosi viac než) malichernosti.
Nezlučiteľnosť Trumpa s lídrom USA zakladá jeho hodnotová (dez)orientácia (dopletenosť) v gordických otázkach ako slobodný obchod, slobodný pohyb, rozlišovanie podľa rás a vyznaní, bezpečnostný nihilizmus, respektíve prinajlepšom škuľavosť (islam no, Putin yes), a celkový hodnotový chaos v hlave.
“Číňania zrušili „bilaterál“ s Ficom. Za Kisku s dalajlámom. Vôbec nič sa nestalo.
„
Niežeby nemal Trump aj diskutovateľné idey – zrušenie iránskej zmluvy, budovanie armády, reforma Obamacare (ale nie nižšie dane pri vyššom deficite) –, to však má dokonca aj Fico.
Z diaľky láka Trumpa aj zľahčovať (ale nikdy preferovať pred Hillary), keby len neharašil Putinom a – áno, veru - paktom o novom prerozdelení sfér vplyvov.
Čo nie je žiadne strašenie, ale triviálny záver z masívnej ruskej podpory Trumpovej kampane, zvlášť pre strednú Európu hrozba rádu fatálneho.
