Mohlo by sa zdať, že ak prezident Andrej Kiska odmietol podpísať návrh novely rokovacieho poriadku a vrátil ho späť do parlamentu, tak pokračuje v sérii konfliktov s vládnou mocou a jej najvyšším predstaviteľom Ficom.
Hoci v tomto prípade ide o dielo predsedu parlamentu Danka, keďže zmeny parlamentných pravidiel predstavujú jeho opus magnum.
Prezident by však nemohol konať inak, ako konal, aj keby doteraz s Ficom a Dankom spolunažíval v idylickej zhode. Navrhovaná novela je totiž nepodpísateľná a dalo by sa povedať, že aj neschváliteľná – tým viac prekvapuje, že sa našlo 79 poslancov, ktorí za ňu zdvihli ruky.
Dosiaľ zaužívané pravidlá parlamentarizmu totiž priškrtili a zdeformovali aj sami sebe. Očividne však bolo silnejšie pokušenie zviazať ruky a zalepiť ústa opozičným kolegom – napríklad obmedzením dĺžky vystúpení alebo zákazom multimediálnych pomôcok (možno sú pre navrhovateľa príliš moderné a neuchopiteľné).
