Autor je politológ a pedagóg
Za Trumpa naozaj nemôže kapitalizmus, neoliberalizmus alebo akokoľvek už sa dnes volá strašidlo obchádzajúce hlavy komentátorov. Obľúbená volebná poučka síce vraví „It's the economy, stupid!“ (Je to o ekonomike, hlupák!), ale tá skôr vysvetľuje, prečo neprišli voliči k Hillary.
Jej obranný modrý val štátov ako Michigan, Wisconsin alebo Pennsylvánia padol, lebo nezmobilizovala Obamovu voličskú koalíciu. Zlyhala zrejme práve v okrskoch, ktoré pociťujú ekonomický tlak, a to aj napriek zlepšujúcej sa celkovej situácii hospodárstva.
Trump vyhral, hoci mal menej hlasov než Romney v roku 2012, alebo dokonca McCain v 2008. To nie je nijaký masový fenomén, to je klasický republikánsky výtlak. Ak chceme pomenovať, čo definuje Trumpovho voliča, musíme sa pozrieť na iný kapitál než čisto ekonomický.
Protofašistická reakcia
Typický nadšený – akých ani u republikánov nebola väčšina – volič Trumpa je relatívne deprivovaný držiteľ nízkeho kultúrneho kapitálu. To neznamená, že by bol hlúpy, len má často nižšie vzdelanie, je starší, na dôchodku alebo s prácou, ktorá nepožíva ten istý spoločenský status ako kedysi.
Takíto trumpovci sú 'lúzri', ktorí si spomínajú, že nimi vždy neboli. Strata privilégií bielej strednej triedy v čoraz rôznorodejšej a symbolicky rovnejšej spoločnosti, kde odznakmi statusu a úspechu už dávno nie je farba pleti ani americký dedko s babkou, bolí. Niekoho treba vytrestať, niekomu treba ukázať.
