Autor je stredoškolský učiteľ a spisovateľ
S komentármi k Trumpovmu víťazstvu dávno pretiekol džbán, jeden text navyše to už zhoršiť nemôže. Oveľa zaujímavejšie než to, kto a ako vyhral, je aj tak to, kto na to ako zareagoval.
Amerika vrie, ale ticho nie je ani u nás. Vyjadrili sa už asi všetky kapacity a úplne najlepšie to zvládol ten, čo sa kedysi na Kube náhodne stretol s kamarátmi.
Ale ani jeho stupídny príspevok ma nedokázal zaujať tak, ako ma dávnejšie i celkom nedávno pred voľbami zaujali reakcie amerických intelektuálov na čoraz reálnejšiu možnosť, že sa Donald Trump stane ich prezidentom. Teraz, keď je vymaľované a úžas vystriedalo zdesenie, je to vari ešte zábavnejšie. A keby to bolo zábavné naozaj, možno by sa niekto aj smial.
Ľudí, ktorí Trumpa komentovali, sú myriady a mnohých z nich nemátala ani tak reálnosť naplnenia jeho ambícií, ako to, že mu vôbec niekto dovolil kandidovať. Nemohli pochopiť, ako ho jeho reči a skutky nediskvalifikovali hneď po rozbehnutí primárok. Možno ani teraz po voľbách to pre nich nie je také desivé, ako keď začal s kampaňou.