V meste Rochester v štáte New York lepili Clintonovej voličky na náhrobok na miestnom cintoríne nálepky. S jednoduchým odkazom, že volili.
Pochovaná je tam Susan B. Anthonyová. Devätnásty dodatok v ústave z roku 1920 umožnil Američankám – vďaka vytrvalosti Anthonyovej a jej spoločníčok – zúčastňovať sa na voľbách.
V Československu to bolo o dva roky skôr. Ale takisto bolo potrebných veľa "excesov", aby aj osoby v sukniach mohli vyberať kandidátov a usmerňovať, kam sa spoločnosť bude uberať. Také jednoduché, takmer zabudnuté a toľko kriku a škrípania zubov okolo toho bolo!
Nejedného poslucháča – a veru aj poslucháčku – prekvapí, keď dnes počuje rozprávať emigrantky z generácie 1968, ako sa s útekom na Západ vrátili v čase. Zrazu ich zahriakovali, nepripúšťali k práci a dokonca vo Švajčiarsku – tej výkladnej skrini priamej demokracie – ešte zopár rokov nemohli voliť.
To sa však v priebehu nasledujúcich desaťročí zmenilo turbo rýchlosťou. A keď prichádzali do Československa po roku 1989 emigranti mudrovať o živote na Západe a vystríhať nás pred všelijakými neduhmi, počuli sme napríklad spisovateľa a vydavateľa Josefa Škvoreckého hovoriť aj o "prebujnenom" feminizme.
