Globalizácia nekultúry

Autor je publicista, teológ

Ak sa v rôznych jazykoch udomácnilo slovo kultúra tak, ako o nej pred časom po slovensky filozofoval aj Ladislav Hanus vo svojej Rozprave o kultúrnosti, tak si vzalo za koreň latinské sloveso, ktoré vyjadruje starostlivosť, pestovanie, obrábanie pôdy, premenu niečoho divého a nepestovaného na niečo kultúrne a obrábané, čo opakovane prináša úrodu.

Z človeka – lovca a zberača sa tak mohol stať kultivátor pôdy a svojho vlastného sveta. Roľník vo vlastnom aj prenesenom zmysle slova. Tak sa z toho, čo je nepestované a je spojené s obdobím niekedy len spontánneho či prírodného vývoja, stáva niečo šľachtené a môžeme teda aj očakávať, že ušľachtilejšie.

Opakom kultúry však nie je príroda, ktorá má vo svojom prirodzenom poriadku oprávnené miesto. Aj preto v teológii známe traktáty hovoria o tom, že bez prírody, teda bez prirodzenosti, nemôže pôsobiť ani nadprirodzená milosť.

Opakom kultúry preto nie je to, že by človek popieral svoje prirodzené vlohy spojené s jeho povahou či charakterom.