Ian Buruma je profesor na americkej Bard College
Nedávno som sa v Bukurešti zúčastnil na prehliadke Paláca parlamentu, gigantickej pochabosti vystavanej v 80. rokoch minulého storočia na príkaz vtedajšieho rumunského diktátora Nicolae Ceauşesca, ktorý bol popravený skôr, než ju mohol vidieť dokončenú.
Štatistické údaje prednesené sprievodcom boli ohromujúce: tretia najväčšia budova sveta, 20 000 štvorcových metrov kobercov, milión kubických metrov mramoru, 3500 ton krištáľu.
Obrie mramorové schodisko sa muselo niekoľkokrát prestavať, aby presne zodpovedalo kroku diktátora, muža malého vzrastu.
Dajme Trumpovi šancu byť dobrým prezidentom Čítajte Ceauşescu a Trump
Pre výstavbu tejto neoklasicistickej obludnosti zrovnali so zemou celý pás mesta, nádhernú štvrť domov, kostolov a synagóg z 18. storočia; vysťahovaných bolo 40 000 ľudí.
Na projekte pracovalo nonstop dňom i nocou viac než milión ľudí. Štát v jeho dôsledku v zásade zbankrotoval, Ceauşescovi poddaní sa dlhý čas museli zaobísť bez tepla a elektriny.
Prevádzka paláca stále stojí šesť miliónov dolárov ročne; v súčasnosti v ňom sídli rumunský parlament a umelecké múzeum, a predsa 70 percent budovy zostáva bez využitia.
Ceauşescova pochabosť je pomníkom megalománie. Nie je však vôbec ojedinelá, okrem svojej veľkosti (hoci turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan sa jej svojím novým palácom v Ankare pokúsil konkurovať). Je skutočne pozoruhodné, ako megalomani určitého typu zhodne premýšľajú alebo aspoň majú podobný vkus v architektúre.
Do Hitlerových plánov na prestavbu Berlína sa premietala tá istá neoklasicistická gigantickosť. Interiér paláca v Bukurešti, tak trochu v štýle Ľudovíta XIV. na steroidoch, je zase len extravagantnejšou obdobou obytných rezidencií Donalda Trumpa na Floride a v New Yorku.
Také obydlia vznikajú, keď sociálne neistí outsideri snívajú, že sú Kráľ Slnko. Hovoriť o Trumpovi tým istým dychom ako o Hitlerovi a Ceauşescovi je možno nespravodlivé. Trump nie je tyran s krvou na rukách. A jeho sociálny pôvod je zložitejší.
