Ako prvé apropo na dolapenie jedného z únoscov mladého Kováča sa vnucuje mravné poučenie s etnicky zalomeným hrotom: ak sa ako snehobiely Slovák skrývate v Afrike, ešte aj pozemská spravodlivosť vás dobehne.
V Bamaku musí hriešny Európan rátať s rukou zákona, keďže v dave sa len tak nerozplynie.
Skutočnosť, že na cestu domov vypravil Kosíka nie únos, na ktorý dostal amnestiu, ale zmenkový podvod, by mohla v budúcnosti motivovať sudcov, až dostanú žiadosť o podmienečné prepustenie. Spravodlivosť nezaplače.
Inak je len interesantné, ako titul „elitný policajt a príslušník SIS“, ktorý ide s Kosíkom, nehrdzavie.
Hovoríme o mečiarizme, iste, ale ak vyslovíme podozrenie, že právu a zákonu sa na Slovensku i dnes tak úchvatne dobre darí aj preto, lebo polícia i SIS sú husto zaľudnené „elitnými príslušníkmi“ Kosíkovej fazóny, tak azda až tak neprestrelíme.
Dávno bolo vyskúmané, že na správnej strane zákona nie je núdza o typy, ktoré delí len krôčik od tej nesprávnej.