Gwynne Dyer je nezávislý novinár, pôsobí v Londýne
Po tesnom víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách toho nie je jasného veľa, ale riaditeľ FBI James Comey si nepochybne môže byť naďalej istý svojím miestom.
Keď predpovedal nové vyšetrovanie e-mailov Hillary Clintonovej jedenásť dní pred samotnými voľbami (pričom obvinenie odvolal len 36 hodín pred hlasovaním), dal tým Trumpovi náskok, aký potreboval na víťazstvo v tesnom súboji v „bojiskových“, teda nerozhodných štátoch.
Ďalšia stávka na istotu je, že Trump nebude plytvať časom na úsilie poslať Hillary Clintonovú do väzenia, napriek mnohým sľubom, že „ju dostane pod zámok“. Tým sa však rýchlo dostávame k podstate veci: koľko zo svojich sľubov v skutočnosti zamýšľa dodržať? Ak ich dodrží všetky, čaká nás v najbližších štyroch rokoch divoká jazda.
Čo Donald roztrhá? Klimatickú dohodu
Prezident Barack Obama povedal v príhovore na svojom poslednom zhromaždení pred voľbami: „Všetok ten pokrok (ktorý sme urobili) skončí v kanáli, ak zajtra nevyhráme.“
Takže už to smeruje do kanála: sľubná dohoda o klimatických zmenách podpísaná minulého decembra v Paríži, zákon o dostupnej starostlivosti, ktorý umožnil dvadsiatim miliónom chudobnejších Američanov prístup k zdravotnej starostlivosti, dohoda, ktorá presvedčila Irán, aby prestal pracovať na jadrových zbraniach – a možno aj celá 68-ročná aliancia NATO.
Trumpa často obviňovali, že je vágny v detailoch svojich plánov, ale v skutočnosti nám dal v týchto otázkach dosť veľa detailov. Napríklad nielenže roztrhá parížsku klimatickú dohodu. Doma vraj rozoberie až „na pár lahôdok“ celú Agentúru na ochranu životného prostredia a oživí priemysel na pobreží.
Nielenže znova spustí konfrontáciu s Iránom. Rozprával aj o užšej spolupráci s Ruskom v boji proti Islamskému štátu, ktorý vzhľadom na ruskú podporu pre Asadov režim dokonca možno poskytne Bašírovi Asadovi rozhodujúce víťazstvo v sýrskej občianskej vojne.
Vojna nielen obchodná
Skutočne deportuje 11 miliónov nelegálnych prisťahovalcov zo Spojených štátov? (Z tohto zámeru trochu zľavil.) Postaví múr na hranici s Mexikom? (Z tohto sľubu sa nemôže vyvliecť.) Zakáže všetkým moslimom vstup do USA? (Možno nie toľkými slovami, ale moslimovia by mali zvážiť dovolenku v tejto krajine.)
Roztrhá Trump na kusy Severoamerickú dohodu o voľnom obchode s Kanadou a Mexikom a odmietne plnenie Transpacifického partnerstva (dohody o voľnom obchode, spájajúcej väčšinu krajín „pacifického okraja“ okrem Číny) a navrhované Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (podobnú dohodu medzi USA a Európskou úniou)?
Áno, áno a áno. Ničenie súčasných „globalizovaných“ obchodných dohôd bolo kľúčovou časťou jeho platformy.
Zavedie dovozové clá na tovary vyrobené obchodnými partnermi Ameriky v snahe „priviesť pracovné miesta domov“, ako aj 35-percentné sadzby na mexický tovar a 45-percentné na čínske vývozy. Ak to urobí, rozpúta svetovú obchodnú vojnu – a v prípade Číny by sa táto konfrontácia mohla zvrhnúť až na vojenskú.
Zúrivosť bielych voličov
Ako mohla takmer polovica amerických voličov (47,5 percenta) podporiť takéto niečo? Vlastne to nepodporili. Detaily ich nezaujímali.
Len neznášali to, ako sa krajina mení. Mnohí z nich utrpeli pre tieto zmeny ekonomické straty a všetci boli veľmi nahnevaní. Ako predpovedal americký filmár a spoločenský komentátor Michael Moore, Donalda Trumpa priviedol k moci najväčší hlas „Doriti s vami!“ v dejinách.
Ten vyvolala rovnaká zúrivosť, ktorá rozdúchala júnové hlasovanie za brexit vo Veľkej Británii, a rovnako kašľala na dôsledky.
Probrexitoví britskí voliči boli viac posadnutí imigráciou a Trumpových voličov viac rozčuľoval odlev pracovných miest do zahraničia, ale bieli muži robotníci v oboch prípadoch poskytli zásadnú podporu a základné posolstvo bolo rovnaké: „Zastavte svet. Chcem vystúpiť.“
Ľudí nahrádzajú stroje
Populisti ako Boris Johnson v Anglicku a Donald Trump v Spojených štátoch len využívajú tieto emócie, ale plačú na nesprávnom hrobe.
Základnou zmenou, ktorej vinou sa toľko ľudí cíti marginalizovaných a nešťastných, nie je ani imigrácia, ani globalizácia. Tieto obetné baránky sú obľúbené predovšetkým preto, lebo je ľahké predstaviť si čosi, čo ten problém vyrieši: zatvorte dvere prisťahovalcom pred nosom, roztrhajte dohody o voľnom obchode.
No skutočnou zmenou je automatizácia: to počítače a roboty požierajú väčšinu pracovných miest. Od roku 1979 zmizlo v USA sedem miliónov továrenských pracovných miest, ale továrenská výroba sa za ten čas zdvojnásobila. Spojené štáty sú stále druhým najväčším výrobcom na svete, pred nimi je len Čína.
Takže populisti môžu ešte chvíľu zavýjať na mesiac, ale skôr či neskôr budeme musieť uznať, že túto zmenu nemožno zastaviť, a budeme musieť začať vymýšľať, ako s ňou žiť. Budeme hlavne musieť vymyslieť, ako si môže veľká časť obyvateľov rozvinutých krajín zachovať sebaúctu a slušnú životnú úroveň, keď pre nich neexistujú pracovné miesta.
