V politologickej dileme, či Richard Sulík je extrémista, alebo nie, je určujúca stále úvaha, že tento predseda SaS nemá v pláne – zatiaľ – úmysel siahať na (ba ani „ošahávať“) základné slobody.
Teda okrem slobody pohybu istej skupiny, čo sa dá interpretovať ako obligátna výnimka k pravidlu.
Naopak, niektoré slobody („slobody“), o ktorých sa Sulík domnieva, že do zostavy patria – registrované partnerstvá, ľahký fet – by medzi ne aj doplnil.
Čím sa principiálne odlišuje od nielen úplne jasného Kotlebu, ale trebárs aj od Fica & Danka, ktorých zadrôtovanie úst opozície či nedávne „poruštenie“ protiextrémistického zákona (pozdrav Lucii Žitňanskej) nesú všetky príznaky varenia žaby.
Toľko k dobru Sulíka. A viac ani nie je, keďže na hrozbu, že kontinuálne stráca ideologické equilibrium, opäť upozornil v RTVS. Donald Trump je mu „oveľa milší“ než Clintonová z dôvodu, že „sa nebude hrať na svetového policajta“.
