Autor je rakúsky veľvyslanec na Slovensku
Nedávno mi jeden politik z východného Slovenska položil zaujímavú otázku o tom, ako z rakúskeho pohľadu hodnotíme situáciu v prihraničných rakúskych regiónoch so Slovenskom od otvorenia hraníc v roku 1989, lebo by rád implementoval tieto skúsenosti aj pri priblížení Ukrajiny k EÚ a tak aj priamo na prihraničné regióny Slovenska.
Mohol som mu len potvrdiť, že uplynulé desaťročia možno z rakúskeho pohľadu hodnotiť pozitívne.
Súčasne však netreba zabúdať na skutočnosť, že pretrvávajúce rozdiely v mzdách a cenách na vnútornom trhu môžu viesť najmä v prihraničných regiónoch k neželaným účinkom.
Vnútri EÚ existujú oveľa väčšie hospodárske a sociálne rozdiely ako pred poslednými kolami rozšírenia EÚ, ktoré sa budú ešte viac zväčšovať vstupom ďalších krajín západného Balkánu.
V spojení s voľným pohybom osôb, služieb, tovaru a kapitálu to povedie k značnému tlaku na staré členské štáty, ktorý môže mať v extrémnom prípade, ako sme videli na príklade Veľkej Británie, protiintegračné účinky.
Zamestnanci druhej kategórie
Európska únia by preto mala prispôsobiť svoje pravidlá realite rastúcej heterogenity, aby si udržala súdržnosť a rešpekt.
To sa týka napríklad pravidiel vysielania zamestnancov. Ide o osoby, ktoré zamestnávatelia vysielajú pracovať na určitý čas na územie iného členského štátu. Nejde pritom o žiadny marginálny jav.
V Rakúsku pracuje okolo 130-tisíc vyslaných zamestnancov, v rámci EÚ asi 1,9 milióna. Od roku 2010 vzrástol v EÚ počet vyslaných zamestnancov o 45 percent.
Títo zamestnanci sú často podľa aktuálne platných pravidiel výrazne horšie platení ako lokálne pracovné sily. Podľa štúdie Európskej komisie môžu tieto rozdiely predstavovať v niektorých odvetviach a krajinách až do 50 percent zárobku.
