Ľudia pootvárali hrdzavé zámky svojej odvahy a naplnili námestia. Strhávali múry a prekračovali hranice s pocitom, ako keď človek po zápale pľúc môže opäť dýchať.
Bol november 1989 a bola revolúcia.
Ľudia netušili, že jej dôležité detaily budú doťahovať po ďalšie desaťročia. A že niektoré neduhy totalitného režimu prežijú dlhšie než oddanosť ich nových vodcov pravde a láske. Že národ sotva uverí, že zvíťazia nad klamstvom a nenávisťou.
Cez hranice utekali zúfalci, ostatní si to vedeli vybaviť Čítajte Tí, ktorí dnes hovoria o revolúcii, na pravdu zväčša ani neveria. Slovníky autokratov, extrémistov a fašistov ich už nedesia. Stavajú múry: pevnejšie a natreté strachom.
Sľubujú nepreniknuteľné pevnosti a ak prekračujú nejaké hranice, tak sú to len hranice dôstojnosti.
Niektorí spochybňujú ideály demokracie ako nepraktické prežitky z čias, keď túžba po slobode vyhnala ľudí do ulíc. A tak tých, čo sa nechcú vrátiť za železnú oponu, čaká ešte veľa práce.
