Autor: Marián Leško / Trend
Dve vládne strany – Smer-SD a Most-Híd – predložili v parlamente tri návrhy legislatívnych zmien, ktorých cieľom je, aby sa od roku 2022 konali všetky voľby do samospráv v jeden deň. A tiež to, aby sa už na budúci rok volili predsedovia samosprávnych krajov jednokolovo a nie dvojkolovo.
Na prvý pohľad môžu navrhované zmeny pôsobiť racionálne. Lenže už pri druhom pohľade na navrhované zmeny sa ukazuje, že ani táto legislatívna úprava nie je výsledkom meritórnych analýz, ale prejavom a uplatňovaním politických záujmov.
Teda pokračovaním doterajšej slovenskej „tradície“.
Záujmy sú prvoradé
V roku 2000 sa odborníci na verejnú správu zaoberali tým, aký model pre kreovanie vyšších územných celkov (VÚC) je najvhodnejší. Vtedy sa experti zhodli v názore, ktorý ministrom tlmočil splnomocnenec vlády pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský: „Najlepší je stabilizačný model s dvanástimi samosprávnymi celkami.“
Prvá vláda Mikuláša Dzurindu to tak aj odsúhlasila – ale politické strany, opozičné i koaličné, toto rozhodnutie z politických dôvodov zmenili.
Namiesto dvanástich žúp vzniklo na Slovensku osem vyšších územných celkov, ktoré boli utvorené tak, aby obyvateľstvo jednej národnostnej menšiny malo v nich čo najnižšie percentuálne zastúpenie. Čo nebolo všetko.
Vládny návrh, ktorý do parlamentu poslali ministri koaličných strán (SDKÚ, SDĽ, KDH, SOP a SMK), stanovil, že sa predsedovia samosprávnych krajov budú voliť rovnako ako starostovia a primátori, teda jednokolovo: kto dostane najviac hlasov, obsadí funkciu.
Lenže v takom prípade „hrozilo“, že v jednom alebo v dvoch krajoch sa stane županom predstaviteľ strany maďarskej menšiny.
Poslanec HZDS Ján Cuper preto predložil pozmeňovací návrh, aby sa pri voľbe predsedu VÚC zaviedla dvojkolová voľba, kde o funkciu súťažia dvaja najúspešnejší z prvého kola.
