Po troch týždňoch majú Česi vo štvrtok 17. novembra zas jeden voľný den uprostred týždňa. Alebo, ako hovoríme my nostalgici, slávime štátny sviatok. Pre niektorých z nás, napríklad pre mňa, ten vôbec najdôležitejší. A jediný naozaj spontánne prežívaný.
Úprimne povedané, 28. október je tiež špecifický dátum. O dva roky oslávime sté výročie vzniku štátu, ktorý v tom čase nebude už štvrťstoročie existovať. Ja viem, že Česko má stále rovnakú vlajku a veľkoryso si pripočítava aj hokejové tituly z federálnej éry, ale predsa len najviac to pripomínajú filmy pre pamätníkov.
Zas ďalšie historky
Ale sedemnásty november, to je niečo iné. Všetci si to ešte pamätáme. Dobre, všetci nie, napríklad moje deti sa v polovici novembra už vopred desia, aké hrdinské historky z revolúcie im bude tatko rozprávať, ale mňa to nemôže zastaviť: 27 rokov slobody za oslavu stojí.
Vlastne úprimne neznášam všetky tie sťažnosti a ponosy, aké sme mali vtedy ideály a predstavy a ako to dopadlo. Dopadlo to dobre, skvele.
