Autorka je riaditeľkou Ústavu verejnej politiky na FSEV UK v Bratislave
Nedávno som zobrala svojho syna na divadelnú hru Ireny Brežnej Na slepačích krídlach. Dej sa odohráva v socializme, preto nasledovali otázky: „A fakt to tak, mami, bolo?“ Pri tom som si spomenula aj na Hanku.
Hanka časť svojho života prežila v socialistickom Československu ako dcéra riaditeľa školy a predsedu miestnych komunistov. Jej mama v tej škole učila. S dobrým straníckym profilom a slušnými známkami spadala do kvóty tých, ktorí si mohli vyberať, na akej vysokej škole budú študovať.
Pre našu partiu osemročných dievčatiek bola vysokoškoláčka Hanka „in“ – nielen študovala, ale bola to aj fyzicky zaujímavá a kultivovaná žena. Keby ste ju videli, zaujala by vás. A to aj dnes.
Hankine svetlé zajtrajšky
Ešte sa Slovensko nestihlo rozlúčiť s komunistami a Českom, už Hanka žila s prvým manželom v kapitalistickom Nemecku. Stretla ho počas vysokoškolskej praxe začiatkom 80. rokov. Patrila totiž k tým vyvoleným študentom, ktorí mohli aj počas socializmu praxovať v kapitalistickom zahraničí.
Nikoho v dedine nepobúrilo, že dcéra hlavného straníka nechala vytúženú komunistickú budúcnosť, o ktorej nám jej otec často rozprával a ktorú propagoval v podobe textových plagátov po celej dedine. Plagáty s heslami „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“ obklopovali naše detstvo spolu s podobizňami Marxa, Engelsa a Lenina s Husákom.
Nie, Hanka nepobúrila takmer nikoho, dedina jej skôr kdesi v kútiku srdca závidela, keď pravidelne prichádzala domov na parádnom aute a letá trávila na gréckych ostrovoch namiesto Terchovej.
Nerovnosti na dedine
Dedina bola zvyknutá na triedy a nerovnosti. Začiatkom 20. storočia sa tá časť dediny, ktorá mala rozviazané nohy a mala na výber, teda mala na šífkartu, vybrala do Ameriky. Posielali domov peniaze a časť dediny mala lepšie domy ako zvyšok.
Niektorí tam ostali a v beztriednej socialistickej dedine sme mali takých, čo dostávali pravidelne balíky z USA, doma mali sklo z tuzexu, drevom vykladané haly a na sebe neobvyklé šaty, niektorí rifle.
Doma predávali doláre a pred tuzexom bony. Dedina vedela, kde sú peniaze a privilégiá. Zo zahraničia mali nadštandardné príjmy, zo strany privilégiá, lepší prístup k verejným službám, lepšie formálne spoločenské postavenie. Hádam nikto v hĺbke srdca neveril vo svetlé a rovnaké zajtrajšky pre všetkých.
To len Hankin otec rád a často rozprávál o budovaní beztriednej spoločnosti, pričom sám si zakladal na tom, aby sme ho volali súdruh riaditeľ a povinne mu nosili darčeky. Očakávalo sa sklo, najlepšie kryštál.
