Autor je ekonóm a publicista
Verejnoprávna televízia sa aj v súčasnom období, kedy si pripomínala 60. výročie svojho založenia, dostala opäť na pretras dňa. Trochu nešťastne, stranícko-mocensky, ale diskusia o nej je veľmi potrebná.
Od roku 1989 bola televízia vždy problematická a spokojnosť s ňou nikdy nebola. Až posledný riaditeľ Mika ju dokázal stabilizovať a priviesť na schodnú koľaj. Avšak RTVS je len polceste. Ako sa bude vyvíjať ďalej, by nemalo byť výsledkom politických bojov koaličných politikov, súboja Danko vs. Maďarič, ale výsledkom verejnej debaty.
Zaslúžime si lepšie zahraničie
Spravodajstvo je síce vlajkovou loďou RTVS, ale netvorí celú televíziu. Je pravda, že súčasnému manažmentu sa podarilo zoštandardizovať spravodajstvo, nájsť dobrých moderátorov. Nachádza sa na profesionálnej úrovni. Má však aj nedostatky - napríklad chýba širšie pokrytie zahraničia vyslanými redaktormi - čo súvisí s nedostatočným financovaním.
RTVS by mohla viac využívať svojich rozhlasových vyslaných redaktorov, resp. sa spájať s Českou televíziou. Pokrytie základných metropol svetovej politiky nestačí a slovenskí občania si zaslúžia byť za svoje peniaze informovaní zo sveta z prvej ruky.
Rozdiel kvality informácie prevzatej z tlačových agentúr alebo od človeka priamo na mieste je veľký.
Diskusia podľa rôznych chutí
RTVS sa nepodarilo uspokojivo vyriešiť druhý neuralgický bod - diskusné relácie. Slovenská spoločnosť ako každá iná je rozdelená na konzervatívcov, liberálov a socialistov, a pokiaľ bude v televízii bežať iba jedna názorová platforma – či už viac, alebo menej kvalitná – budú dva ostatné bloky nespokojné.
Preto by najlepším riešením bolo, keby všetky tri prúdy mali svoju vyváženú debatu. Okrem liberálne orientovanej Večere s Havranom sa ponúkajú ešte dve.
Pôvodné filmy a kvalitné seriály
Kvalitu druhého kanála nezachránia prírodopisné a historické dokumentárne seriály ani kvalitné relácie pokrývajúce dianie v umení, literatúre alebo vo filme.
