Po brexite v náznaku a po Trumpovi už celkom isto. Môžeme vidieť, že zobudené nespokojníctvo prejavujúce sa v kamikadze hlasovaní otriaslo straníckym sebauvedomením aj na Slovensku.
Napríklad postrčilo pravicu, aby diskutovala problematiku chudoby a bezvýchodiskovosti ako systémové, nie osobné, zlyhanie. Smer sa tu cíti programovo na koni. A nejde len o ekonomickú rovinu, teda "čo do huby", ale aj o priznanie dôstojnosti, pozornosť.
Štátny tajomník Ondruš zo Smeru sa pochválil, že jeho strana chodí na výjazdové rokovania, stretáva sa s ľuďmi. A premiér zopakoval, že legitimita Smeru sa zakladá na počúvaní ľudí a nie na "svätuškárčení".
A tu vidíme problém: Smer programovo odmieta úlohu vzdelávania a pozdvihovania svojich voličov. Pritom sociálnym hnutiam aj na Slovensku bol tento motív vlastný. Neprišiel s mimovládkami a médiami, ktoré premiér opakovane vystrkuje na okraj a posmieva sa im, že otravujú s hodnotami.
V tomto tóne len nadväzujú ultrapravičiari, ktorí by "všelijakých aktivistov" chceli označkovať a zákonom vykázať z verejného priestoru.
Treba pripomenúť, že angažovanie sa proti chudobe a opilectvu, trmácanie sa s knihami a vyučovanie patrilo v minulosti k osvetovým snahám. Že dnes vyzerá inak, je otázkou doby. Bohužiaľ, hodnotový diskurz – v inej ako kresťanskej a nacionalistickej rovine - sa nedarí napojiť na pragmatizmus strán sprava ani zľava.
