Autor je štátny tajomník Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR
O neschopnosti zamestnávateľov obsadiť každé vytvorené pracovné miesto sa dnes hovorí a píše denne.
Svedčí to o tom, že ide o vážny (nielen) ekonomický problém. Nejde totiž len o neobsadené miesta. Podľa firiem ich stovky či tisíce ani len nevytvoria, lebo radšej odmietnu zákazku, na ktorú jednoducho nemajú a nedokážu zohnať potrebných pracovníkov.
Dokonca aj vláda v programovom vyhlásení zdôrazňuje, že „nedostatok kvalifikovaných pracovníkov dnes predstavuje vážnu hrozbu pre ďalší rast slovenských podnikov“.
Preto naše ministerstvo pripravilo niekoľko legislatívnych i nelegislatívnych opatrení, aby bolo na Slovensku kvalifikovaných pracovníkov výrazne viac.
Zdá sa, že kľúčovým problémom je kvalita vzdelávania – nedokážeme síce nahradiť stredné odborné školstvo, ktoré nezodpovedá potrebám pracovného trhu, ale budeme výraznejšie investovať do kvalitných rekvalifikácií, aby si aspoň časť (najmä mladších) nezamestnaných prácu našla.
Prečo sa nám nechce dochádzať?
V súvislosti s novelou zákona o službách zamestnanosti sa však zdôrazňuje otázka pracovnej mobility.
Niet pochýb, že dochádzanie za prácou je jedným z fenoménov súčasnosti, avšak myslím, že otázka mobility pracovníkov sa preceňuje a neochota ľudí cestovať za prácou sa prehnane démonizuje.
Výsledkom takéhoto prístupu nikdy nebudú reálne a realizovateľné riešenia, iba zbytočné zvyšovanie napätia a väčší odpor ľudí. Preto treba zbúrať mýty, ktorých sú v tejto súvislosti v poslednom čase plné médiá. Nechuť ľudí cestovať, či dokonca sťahovať sa má totiž svoje konkrétne príčiny.
Za „normálne“ považujú dochádzanie za prácou najmä tí, ktorí ho denne absolvovať nemusia. Presedieť denne dve či tri hodiny v aute, vlaku alebo autobuse a osem hodín pracovať znamená, že ľuďom na rodinné povinnosti a regeneráciu ostáva už len pár hodín.
Hrozba meškania zvyšuje stres ľudí, lebo pre zamestnávateľov zápchy na cestách či výluky na železnici nie sú ospravedlnením a zamestnanci si musia takto stratený pracovný čas dodatočne odrobiť.
Nehovoriac o nákladoch, ktoré sú s cestovaním spojené. A firiem, ktorí ich zohľadňujú v plate, alebo dokonca na ne prispievajú, je ako šafranu.
Sťahovanie? Problém pre celú rodinu
Ešte zložitejšie je za prácou sa presťahovať. Ak niekto tvrdí, že to vyrieši finančná podpora zo strany štátu, nemá šajnu, o čom hovorí.
Presťahovanie ženatého muža či vydatej ženy si vyžaduje predošetkým nájsť vhodné zamestnanie pre partnera.
