Autor je birmovaný katolík (ako súčasný premiér) a ateista
Masový teror v mene pokroku a ľudských práv, znárodnenie súkromného majetku, potlačovanie náboženskej slobody, agresívne vojny šíriace vlastnú ideológiu... – to všetko sú vraj plody osvietenstva a dnešnej liberálnej demokracie.
Našťastie sú osvietenstvo a humanizmus len prázdne pojmy a naša sladká, bezpečná, mierumilovná, priam anjelská budúcnosť je v návrate ku kresťanstvu a k národnému štátu. Ten zaručí našim zúboženým, zlou dobou frustrovaným slovenským rodinám to pravé šťastie a chýbajúcu identitu.
Chápem, že nadšenec stredovekých križiackych masakrov orodujúci za tradičnú rodinu, hlásajúci konečný príchod katolíckeho raja na spustnutú slovenskú zem musí pre svoju duševnú hygienu prehliadať a premodelovať velikánsky kusisko reality. (Tak sa aspoň zdá podľa textu poslanca Milana Krajniaka, ktorý vzbudil pozornosť v médiách i na sociálnych sieťach.)
Asi je dosť ťažké robiť to všetko v službách polygamného rozsievača spermy. Rozsah, v akom náš križiak tká siete na lapanie ovečiek domotaných zložitosťami sveta, je pozoruhodný, ale prepisovanie dejín „k obrazu svojmu“ bez ohľadu na historické skutočnosti nie je zas nič nové. Nezostáva než stále znovu ich pripomínať.
Mier a prosperita bez obdoby
Európa – s výnimkou Balkánu a vojensky napadnutej Ukrajiny - prežila od roku 1945 viac ako 70 rokov v mieri a absolútne bezprecedentnej prosperite.
Stalo sa to vďaka liberálnym demokraciám Západu a inštitúciám, ktoré vytvorili. Tak dlhý mier nemá v dejinách ľudstva obdobu – a obdobu nemá ani prosperita, v ktorej veľká väčšina Európanov dnes žije. Iná vec je, že mnohí ľudia túžia mať ešte oveľa – oveľa viac a keď sa im to nedarí, sú nahnevaní a pohlcuje ich závisť.
Žiadny kresťanský štát v dejinách – a boli ich dlhé zástupy – nedal ľuďom ani zlomok prosperity, slobody, blahobytu a šťastia v porovnaní s tými, ktoré im dala práve liberálna demokracia.
V časoch kresťanských štátov sa celý náš kontinent chvel v neprestajnom hluku náboženských a etnických vojen striedaných hladomormi, epidémiami, pogromami na menšiny, výkrikmi ľudí mučených svätými inkvizítormi a žien upaľovaných na hraniciach.
Smrť pre radosť z viery?
Tam, kam kresťanské štáty mimo Európu dosiahli, prinášali so sebou masové vraždenie ľudí inej viery: ulice Jeruzalema alebo Béziers križiaci zaplavili po členky krvou vraždených žien a detí, Aztékov, Inkov a iné národy vyvražďovali kresťania ako zvieratá a ako zvieratá brali aj ľudí iných národov a náboženstiev do otroctva.
Tu v strednej Európe bola počas tridsaťročnej vojny rozpútanej tými najlepšími veriacimi v toho najmilosrdnejšieho a skutočne pravého Boha vyhubená v celých oblastiach viac ako polovica obyvateľstva.
Naozaj všetky tie povraždené ženy a deti zomierali v radosti zo svojej viery?
