Je milé dozvedieť sa zo svedectva bývalej zamestnankyne ministerstva zahraničných vecí, že ministrovi Miroslavovi Lajčákovi boli jej „mladícke ideály“ o tendri bez korupcie a štáte riadenom zvolenými zástupcami ľudí „sympatické“.
Máme aspoň jedného člena vlády, ktorý neuvažuje úplne ako cynický chrapúň.

Je však zároveň desivé si prečítať, s akou ľahostajnosťou ju poučil o slovenských reáliách po tom, ako zistila, že celá príprava slovenského predsedníctva v Rade EÚ pod gesciou MZV bola poznačená podvodom.
„Povedal, že, žiaľ, na Slovensku žijeme v istom nastavení, kde napríklad v IT sektore existujú kartely a rôzne zákulisné dohody, s ktorými, žiaľ, štát nevie nič robiť a musí sa im prispôsobiť,“ napísala v blogu publikovanou mimovládnou Transparency International.
„A že ak verím jemu, verím tomu, že je všetko v poriadku.“ Na adresu pani Ťapákovej, po ktorej príchode na MZV sa začali zvyšovať rozpočty, dodal, „že ju poslal pán premiér“.
Žijeme vo svete, v ktorom si množstvo ľudí nemyslí, že kartely a zákulisné dohody a rozpočtovo-nafukovacie dámy od premiéra sú v poriadku.