Kiskovej výzve poslancom, aby podporili zrušenie Mečiarových amnestií, sa dá ľahko pripísať politický podtext. Prezidentovi sympatizanti budú tlieskať, veď je to opozičná agenda, odporcovia si zasa prihrejú konšpiračnú polievku tvrdením, že si Kiska rozprestiera koberček pre vlastné politické ambície, prípadne ho rovno označia za amerického agenta (len teraz už treba spresňovať, či hovoríme o agentoch zlej „clintonovskej“ Ameriky, alebo tej dobrej „trumpovskej“.)

Neveľmi ďaleko od takýchto postojov je aj nedotklivé šteknutie SNS, že im teda hlava štátu nemá čo rozkazovať, čo majú alebo nemajú robiť.
Pre poslancov i pre Kisku by nebolo nič pohodlnejšie a ľahšie, než si s amnestiami nepáliť prsty, prípadne ich len morálne odsúdiť tak, ako to chce spraviť Smer. Platia a basta. Čo s nimi?
Ich prijatím sa však priamo do základov nášho právneho systému dostala trhlina, ktorá dodnes ohrozuje jeho stabilitu. Bývame v tejto budove a dúfame, že nespadne, hoci sa v skutočnosti rúca – tehla po tehle.