Na februárovom galavečere pri príležitosti odhalenia loga slovenského predsedníctva v Rade EÚ povedal v príhovore hostiteľ Miroslav Lajčák, že „logo je dôkazom, že naše predsedníctvo nie je projektom elít“.
Zdôvodnil to účasťou dvoch stoviek grafikov, ktorí súťažili s vidinou, že sa zapíšu do histórie krajiny.
Oproti javiskovému patriotizmu si môžeme priložiť slová ministra zahraničia, ktorými posmeľoval odchádzajúcu zamestnankyňu Zuzanu Hlávkovú. Že s istými záujmami sa jednoducho nedá pohnúť, treba ich len akceptovať.
Hlávková nahlásila podozrenia z „protispoločenskej činnosti“. Najprv upovedomila vlastného zamestnávateľa, no okrem posmelenia, že všetko je v poriadku, sa jej od ministra viac pozornosti nedostalo.

Heslo „jedinečná krajina, jedinečná príležitosť“, ktoré počas galavečera odznelo, tak na Hlávkovej blogu dostalo zvláštnu interpretáciu. Mala totiž tú smolu, že sa ako kultúrna referentka pre slovenské predsedníctvo priplietla do iného príbehu. Ten sa pre ňu začal s príchodom novej mediálnej poradkyne Zuzany Ťapákovej.
Ona doniesla meštiacky glamour, barokové velikášstvo a v neposlednom rade, čo už nie je len zrážka dvoch vkusových svetov, mala s veľkou pravdepodobnosťou napojiť prezentáciu predsedníctva na kampaň Smeru.