Malo to byť o schopnosti Slovenska držať kormidlo Európy. Aspoň symbolicky. A povedať Európanom niečo nové o tejto krajine. Malo to stlmovať politických rivalov, držať niektorých politikov na stoličkách a posilniť sebavedomie národa.
Zjavne, krajina môže mať len také rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej Únie so všetkým, čo k tomu patrí, aká je jej politická reprezentácia.
Hodnotiť diplomatický výkon krajiny by bolo priskoro. Sú tu však vážne podozrenia, že tí, čo sa motajú okolo moci, opäť raz neodolali pokušeniu obskúrne prihrávať zákazky, utajovať zmluvy a míňať verejné zdroje, ako by to bolo zanedbateľné prepitné. Pre „našich ľudí“.
Táto politická reprezentácia zjavne neprekročí svoj tieň. Bude naďalej tvrdiť, že tí, čo na netransparentné praktiky poukazujú, sú neinformovaní, zavádzajú a vedú kampaň proti vláde. Skrátka, trhajú lesklý obal, pod ktorým niečo zjavne hnije. Popritom, že to bola ďalšia šanca, urobiť niečo správne.
Ak Lajčák o korupcii vedel a neoznámil ju, porušil zákon Čítajte
