Pre päťdesiatštyri ľudí väznených v kobke sovietskeho mesta Tomska bol 21. január 1938 dňom posledným. Niektorí sa to dovtípili už vo chvíli, keď si po nich prišiel oddiel ruskej NKVD (Ľudový komisariát vnútra, teda obávané sovietske ministerstvo vnútra) do cely, iným to došlo, až keď na nich zamierila popravná čata.
Postavila si ich najskôr pekne do radu nad priekopu na Kaštačnom kopci, ktorý je dnes súčasťou Tomska a stoja na ňom paneláky. Blízko zrázu, aby potom nebola s telami zbytočná práca a stačilo ich zahádzať hlinou. Robili to tak od tridsiateho siedmeho vždy a mali s tým tie najlepšie skúsenosti.
V Kremli sa teraz všetko riadi podľa horoskopov, hovorí ruský satirik Čítajte V 50. rokoch minulého storočia prišli na miesto buldozéry a okolie strže zrovnali do takmer ideálnej rovinky. Na vyčistenej ploche postavili závod SIBKABEL (skratka slov sibírsky kábel). Do priekopy v nasledujúcich desaťročiach hádzali mestský odpad aj odpad z továrne. Niekde pod ním odpočíva aj päťdesiatšesťročný Stepan Ivanovič Karagodin.
Jeho pravnuk Denis je dnes tridsaťštyriročný muž, poriadny obyvateľ Tomska, ktorý sa nikdy nezaoberal politikou. Jediné, čo chcel vedieť, bolo, kto a prečo mu zavraždil pradedka. Kto ho súdil, kto ho väznil, na čí pokyn a tiež, kto ho popravil. Denis je pedant. Chcel nájsť aj mená súdnych zapisovateliek a vodičov, ktorí vozili väzňov na popravu. Známi ho odrádzali, úrady pred ním zatvárali dvere. Obetoval pátraniu niekoľko rokov života. A teraz vie všetko.
Vytrvalosť
Roľníka Stepana Ivanoviča Karagodina prišli domov zatknúť v noci na 1. decembra 1937 príslušníci tomského oddelenia NKVD. Osobitná komisia, čo bol akýsi rýchlokvasený súd zložený z rýchlo kvasených sudcov z ľudu, ho odsúdila na trest smrti. Ako organizátora diverznej skupiny za špionáž, pridali mu ešte spoluprácu s japonskou vojenskou rozviedkou.
A v jej mobile sa ozvalo: Tu Putin, Vladimir Vladimirovič Čítajte A 21. januára bol rozsudok vykonaný. Ženu a deti neinformovali. Dlho dúfali, že je Stepan nažive. Až koncom 50. rokov dostali oficiálne oznámenie, ktoré ich malo potešiť: Karagodinov je rehabilitovaný, ale posmrtne - zomrel vraj vo väzení na následky bližšie neurčenej choroby. Potiaľto príbeh, akých pozná ruská história milióny.
Keď pravnuk Denis začal v roku 2012 pátrať, nevedel takmer nič. Po štyroch rokoch drží v ruke posledný dokument, po ktorom pátral - zápis o vykonaní rozsudku nad tridsiatimi šiestimi osobami - zostávajúcich 18 ľudí, ktorých v ten deň takisto popravili, je zrejme v inej zložke. Bolo medzi nimi aj meno Karagodinov.
Denis sa stal vôbec prvým súkromným „detektívom“ v ruskej histórii, ktorý našiel mená všetkých osôb a názvy inštitúcií zodpovedných za smrť príbuzného. „Od politbyra po kata,“ hovorí Denis. Tým, kto velil poprave, bol pomocník veliteľa tomskej väznice Zyrjanov, dohliadala inšpektorka Noskovová a veliteľ mestského oddielu NKVD Denisov.
