Spochybňovanie dôveryhodnosti médií sa stalo pracovným nástrojom politikov. Od populistov až po extrémistov rôzneho odvaru. Posúvajú verejný diškurz do priestoru, kde záujem verejnosti neexistuje. Len ich záujem.
Myslia si, že im atmosféra v spoločnosti praje. A ak znevážia prácu novinárov v očiach verejnosti, tak ich médiá nebudú môcť účinne kontrolovať. A potom ostanú bez akejkoľvek kontroly verejnosti.

Premiér Robert Fico mal šancu postaviť sa na stranu mladého človeka, ktorý predstavuje kultúru správania, akú táto spoločnosť s morálne chudokrvnou politickou reprezentáciou naliehavo potrebuje.
Namiesto toho sa postavil za svojich ľudí. Aby ich chránil. Aj napriek tomu, že to nie je v záujme verejnosti.
Tým posúva krajinu naspäť do čias, keď ľudia pri moci kritické hlasy s ľahkosťou onálepkovali ako nepriateľov národa. Ale čo dnes znamená v interpretácii moci byť proslovenský? Tlieskať na oslavách márnivosti reprezentácii, ktorá si svojich vlastných ľudí za všetkých okolností ochráni?
Ale kto potom pred nimi ochráni záujem spoločnosti?