Autor je spisovateľ a stredoškolský učiteľ
Nie som profesionál a ani ako amatér nestojím za veľa, takže vôbec netuším, či je z hľadiska etiky prípustné, aby nejaký novinár, ak ho premiér krajiny nazve špinavou protislovenskou prostitútkou, zareagoval na urážku tak, že nazve premiéra trebárs špinavým komunistickým zlodejom.
Podľa mňa to prípustné nie je, ale na Slovensku akoby bolo v poslednom čase možné všetko, takže ruku do ohňa by som za to nedal.
V každom prípade ide o médiá a tie sú súčasťou verejného priestoru. Nie je to krčma, aby si v nej nejaký agresívny primitív liečil svoje komplexy. Keby k takému čomusi došlo, osobne by som sa bez váhania postavil na stranu obete.
Premiér vedel, o čom hovorí, a ako sám zdôraznil, hovoril to s chladnou, navyše celkom vlastnou hlavou. O krvou podliatych očiach či hrôzostrašnej predstave toho, čo vypúšťa, keď je jeho hlava horúca, nateraz pomlčím, dôležité je aj tak čosi iné. Premiér je jednoducho v práve.
Sám už minimálne dvakrát dokázal, že na prostitútky má čuch a je vylúčené, že by sa v tomto smere mohol mýliť. Naproti tomu novinári sa mýlia vždy, takže ak by hocijaký z nich podnikol protiútok, bolo by to za hranou.
Ale o inom som chcel, o Lajčákovi.
