Kritizuje, ale nezúfa. Brexit ho neprekvapil, no zistil, že v Británii ho nikto na národnej politickej scéne nezastupuje. Do Banskej Bystrice prišiel v rámci Stredoeurópskeho fóra. Britský aktivista zasadzujúci sa za pozitívne alternatívy pre Európu, šéf think tanku European Alternatives NICCOLO MILANESE.
Tvrdíte, že európski politici sa majú čo učiť od ultrapravice.
"Áno, jedna vec, ktorú sa treba od týchto hnutí naučiť, je to, že politika musí znovu vychádzať zo širšieho občianskeho angažovania. Samozrejme, politici nemôžu byť stále na cestách a potriasať každému rukou, pretože majú aj inú prácu."
Skutočne sa má politika viac inšpirovať v skautských oddieloch a u dobrovoľných hasičov?
"Náš politický systém nebol vždy výlučne vecou politických strán. Tradícia sociálnej demokracie rozhodne vychádza zo širších spoločenských hnutí, z predstavy spoločnej pomoci. V tejto časti Európy je to skôr tradícia disidentských intelektuálov, občianskych iniciatív.
Ak odnímete túto časť politiky a ponecháte len profesionálnych politikov, nečudujem sa, ak sa ľudia cítia vynechaní a pochybujú o tom, aké záujmy títo politici zastupujú. Polovojenské jednotky ultrapravicových hnutí môžeme vnímať ako pripomienku, že keď politika zájde priďaleko týmto smerom, ľudia sa jej cítia odcudzení."
Nemáme možno skreslené predstavy o záujmoch ľudí, neidealizujeme si ich?
"Samozrejme, že by sme nemali ospravedlňovať xenofóbne, rasistické a nenávistné činy, odsúdiť ich ako nemorálne. To je však niečo iné ako uznanie záujmov ľudí, rôznych aj protichodných záujmov. Riešenie neprávostí a robenie kompromisov, o tom je politika. Ak však pridlho ignorujete záujmy ľudí, zvyčajne sa zmenia na xenofóbiu a rasistické útoky."
Čiže to vnímate tak, že ultrapravica sa sústredí okolo záujmov, ktoré dlhým nezáujmom akosi zhnili...
"Áno, európske elity si dlho mysleli, že fašizmus bol vykorenený, pretože teraz máme Úniu, zjednotenú Európu, demokraciu.
