Autorský predsudok, že neexistuje taký impulz v slovenských dejoch, ktorý by ho dokázal vytrhnúť z emocionálnej nezúčastnenosti, dostal ranu.
Úkazy čoraz patafyzickejšej podstaty a až subsaharského pôdorysu testujú túto danosť s veľkou intenzitou. Posúďte.
Aj Eduard Chmelár je človek – opačné názory sú iba dohady – a má právo šíriť svoj duchovný produkt. Ešte i vtedy, ak jeho názorový komplet je asi tri svetelné roky za kameňom, na ktorom dáva mainstreamu posledná líška dobrú noc.
Mainstream isteže nie je zjavená pravda ani intelektuálny everest, na všetkých liberálno-pluralitných mediálnych scénach sa však excentrickým outsiderom - z mnohých dobrých dôvodov - vyčleňuje priestor prinajlepšom adekvátny ich váham. Prinajlepšom podčiarknuté trikrát, taká je storočná obyčaj.
Námietka o relativizácii po nástupe internetu je slepá koľaj, keďže castingy v tradičných médiách - našťastie - ani neofúkla.
Teda s výnimkou trendsettera, ktorým je „spravodajská“ TA 3. Absurdum by už bola časomiera pre Chmelára takpovediac vyvážená. Táto chodiaca konfirmácia dávneho bonmotu, že možno nie je agentom Kremľa, ale keby bol, jedno písmeno (vetu) by nepoložil inak, však v minutážach a frekvenciách výskytu na TA 3 bije celý mainstream na hlavu. Asi ako Manchester United vo štvrtok Feyenoord.
