Ak by naozaj platilo, že o mŕtvych sa hovorí len dobre, bol by tento text veľmi krátky. Fidel Castro nebol dobrý človek a Kubu neposunul dopredu.
Castrovská Kuba je miestom premrhaných príležitosti, krajinou, ktorá by mohla byť skutočne bohatou a rozvinutou, ale nie je, lebo jej vedenie uverilo v komunistickú utópiu a násilne ju vtlačilo celému ostrovu.
Alebo to bol len chladný kalkul, ako sa udržať pri moci, ťažko povedať, čo je horšie.
Už len tá paradoxná prezývka. Ostrov slobody. Naozaj tomu niekto veril dlhšie ako pár mesiacov po revolúcii, ktorá Kubu premenila na ostrov neslobody?
Kuba sa pod Castrovým vedením zmenila na totem komunistickej ideológie na západnej pologuli, príkladom, ku ktorému vzhliadali ďalší diktátori, ktorí sa držali pri moci za každú cenu a prikrývali sa ľudom, aby nebolo vidno, že v skutočnosti za nimi nik nestojí.

Dobrovoľne a ochotne
Na Kubu pritom nikto netlačil, nedemokratický komunizmus pre neho nevybral Sovietsky zväz, ale samotný Castro. Dobrovoľne, ochotne a s nadšením. Je to jeho osobné dielo a len on je zodpovedný za to, ako teraz Kuba vyzerá.
Nie je náhodou, že to nevyšlo. Kuba by neprežila bez sovietskej pomoci. Castrom inšpirovaná Venezuela tiež kolabuje. Komunistická utópia nefunguje, aj keď nás o nej bude smerácky poslanec Blaha neustále presviedčať, no Castro ju pretláčal, aj keď videl jej tristné výsledky.