Nezávisle od odborného stanoviska vo veci odtoku arzénu, ktoré stĺpček nevie poskytnúť, nad otázku miery ohrozenia životného prostredia sú zjavné dve veci.
Po prvé, je vysoko neliberálne a takmer protisystémové, keď verejná moc nasadzuje do zápasu s aktivistom takú aplikáciu, akou je vláčenie po súdoch.

Je to nefér, nekorektnosť a známka o servise komu inému než občanom už len preto, lebo akýsi tretí sektor, či dokonca jedinec ťahávajú, už len vzhľadom na možnosti, vždy za kratšie konce v (aj) finančne náročných sporoch.
Po druhé je čoraz evidentnejšie, že ministerstvo životného prostredia je na Slovensku spoluhráčom, a nie protihráčom záujmov, ktorých regulácia či držanie na uzde bolo pôvodne „raison d´etre“ jeho vzniku.
Nie je to najväčšia deformácia v štáte, ale občas udrie vo veľmi vyhranenej podobe.
